Prírodovedné zbierky v Tihányiovskom kaštieli

Zoológia

Zbierkový fond stavovcov

Zbierka vertebratologických múzejných predmetov obsahuje 4861 kusov preparátov, z toho 761 kusov dermoplastických preparátov, 1454 kožkových preparátov a diek, 1161 rôznych osteologických preparátov, súbor 200 kusov rôznych preparátov, 1213 kusov tekutinových preparátov, 41 kusov oologického materiálu (vtáčie vajcia alebo škrupiny), 4 kusy nidologického materiálu (vtáčie hniezda), 24 mušlí a 3 exúviá (zvleky plazov). Cicavce tvoria 35 % zbierky, vtáky 40 %, obojživelníky 12%, ryby 9 %, plazy 3 %, bezstavovce 1 %. Najstaršie zbierkové predmety, ku ktorým existujú podrobné údaje, pochádzajú z roku 1954.
V trvalej expozícii Príroda stredného Slovenska je vystavených 288 kusov dermoplastických preparátov, 1 kožkový a 30 tekutinových preparátov.
Z vedecky najhodnotnejších zbierkových predmetov hodno spomenúť tri preparáty dokladujúce výskyt druhov ktoré sú na Slovensku veľmi vzácne. Je to labuť tundrová (Cygnus bewickii) s dátumom zberu 5. 1. 1957 od Badína, SLÁDEK (in litt.), ďalej rybár dlhochvostý (Sterna paradisea) z 31. 5. 1972 z Revišťského Podzámčia a kaňa stepná (Circus macrourus) z 10. 6. 1957 z Novej Bane, KICKO (in litt.).
Labuť tundrová bola dosiaľ na Slovensku pozorovaná len 6-krát, tento preparát zostáva jedným z mála, ak nie jediným hmotným dokladom z územia Slovenska.
K návštevnícky najpríťažlivejším exponátom bezpochyby patria zástupcovia našich veľkých mäsožravcov - medveďa hnedého, vlka dravého a rysa ostrovida.

Medveď hnedý (Ursus arctos)

Je to najväčšia európska šelma, pričom najväčšie jedince môžu dosahovať hmotnosť až 350 kg. Medveď je všežravec. Živí sa rastlinnou (bobule, korienky,…) i živočíšnou potravou (larvy hmyzu, stavovce), medom divých včiel, zdochlinami a odpadkami. Ako aktívny lovec sa môže správať najmä v období tesne pred a tesne po zimnom spánku, kedy potrebuje v krátkej dobe rýchlo získať väčšie množstvo energie. V tomto čase môže uloviť aj statného jeleňa, ktorému sa v rýchlosti behu úplne vyrovná.
Početnosť medveďov na Slovensku pomaly narastá. Odhaduje sa na cca 800 - 850 jedincov. Pária sa v máji až júni, ale medvedica rodí mláďatá až v zime, ešte v akomsi polospánku, zahrabaná v zimnom brlohu. Napriek dlhej gravidite sa medvieďatá rodia veľmi malé a nedokonale vyvinuté – vážia iba 0,5 kg.
Medveď hnedý je medzinárodne chráneným druhom (CITES). Jeho odstrel je povolený len na výnimku MŽP SR. Tá sa udeľuje najmä na jedince, ktoré ohrozujú ľudí a spôsobujú škody na ovciach alebo včelstvách.
V zbierkach SM je uložený materiál z 11 jedincov, z toho 4 sú dermoplastické preparáty, 4 kože, 8 lebiek a 1 časť skeletu.

Vlk dravý (Canis lupus)

Je našou najväčšou psovitou šelmou. Vlk je veľmi spoločenské zviera a pre svoj zdravý, sociálne plnohodnotný život potrebuje rodinu – svorku. Okrem rôznej menšej potravy sa živí hlavne veľkými lesnými kopytníkmi – jeleňou, srnčou a diviačou zverou. Vyberá si predovšetkým slabšie kusy, teda samice a mladé či prestarnuté jedince, čím vhodne dopĺňa odlovnú činnosť poľovníkov, ktorí naopak uprednostňujú odstrel silnejšej trofejovej zveri. Škody na ovciach vznikajú hlavne v období odchovu vĺčat. Bývajú však zapríčinené ich nedostatočnou ochranou v košiaroch a na pastve, keďže pre dospelých vlkov sú nestrážené ovce veľmi ľahkou korisťou.
Aj prvé lovecké pokusy odrastených vĺčat sa môžu uskutočniť v košiaroch. Koncom leta ich už rodičia vodia na ľahšie výpravy za korisťou a aby im zvýšili lovecké sebavedomie, často ich privádzajú k najľahšie dostupnej koristi, napríklad k slabo zabezpečeným domácim ovciam na našich salašoch.
Početnosť tohto druhu na Slovensku sa podľa rôznych odhadov pohybuje v dosť širokom rozpätí 200 – 400 jedincov, pričom reálnejší je skôr nižší odhad. Vlk je vo vyspelých štátoch Európy veľmi vzácny a celoročne chránený. U nás sa môže loviť v zimných mesiacoch. V Stredoslovenskom múzeu je uložený dokladový materiál z 3 jedincov. Z toho 1 je dermoplastický preparát (na obrázku) pochádza z Poľany 1954, 1 lebka a 1 skelet.

Rys ostrovid (Lynx lynx)

Je to vzácna a veľmi plachá mačkovitá šelma. Obýva súvislé lesy všetkých typov, pokiaľ v nich nachádza pokoj, dostatok potravy a vhodných úkrytov (vývraty, skalné pukliny, hustý podrast, brlohy po jazvecoch či líškach).
Loví drobné cicavce (myši, zajace, králiky) a lesné vtáky, napríklad jariabky. Z lesných kopytníkov sa špecializuje najmä na srnčiu zver alebo mladé jelene.
Okrem obdobia rozmnožovania žije rys veľmi samotársky a prísne teritoriálne.
Párenie prebieha počas neskorej zimy a je sprevádzané typickými hlučnými prejavmi, aké poznáme aj u domácich mačiek. Mláďatá sa rodia v apríli až máji. Jeho početnosť na Slovensku možno odhadnúť na cca 300 jedincov. Rys ostrovid je na Slovensku celoročne chráneným druhom. SM disponuje materiálom zo 6 jedincov tohto druhu. Z nich 4 sú spracované dermoplasticky, 2 na kožkový preparát, 1 lebka a 1 skelet.

Mačka divá (Felis silvestris)

Mačky divé boli v minulosti v strednej Európe takmer vyhubené, pretože ich mylne považovali za úhlavných nepriateľov malej poľovnej zveri a poľovníkmi boli všade nemilosrdne prenasledované.
Najdôležitejšiu zložku ich potravy však tvoria myši a menšie druhy vtákov, ktoré lovia postriežkou.
Vo februári alebo v marci prebieha párenie a po 2 mesiacoch sa rodia 3-4 slepé mláďatá.
Mačka divá je na Slovensku celoročne chráneným druhom, avšak jej ochrana prišla pravdepodobne už neskoro. Z nedostatku partnerov vlastného druhu sa totiž už niekoľko desaťročí pári s mačkami domácimi, takže genofond našej populácie je týmto škodlivým krížením už značne ovplyvnený. Jedným z najbezpečnejších rozlišovacích znakov medzi podobne sfarbenými jedincami je chvost. Kým domáca mačka ho má tenký a špicatý, chvost divej mačky je nápadne hrubý a tupo zakončený.
Aj z týchto dôvodov majú všetky dokladové materiály uchovávané v slovenských múzeách vysokú vedeckú hodnotu. V SM sa nachádzajú 4 jedince, z toho 3 dermoplastické preparáty, 1 koža a 1 lebka.

Hvizdák veľký (Numenius arquata)

U nás hniezdi len veľmi vzácne na juhozápadnom Slovensku pri Morave a Dunaji.
Na jar sa hvizdák vracia na svoje hniezdisko. Hneď po návrate samec toká a poletovaním ohraničuje svoje teritórium. Pred svojou vyvolenou toká hlavne na zemi. Snaží sa jej imponovať ozdobnými úklonmi a symbolickým zbieraním hniezdneho materiálu. Vyliahnuté kuriatka majú na rozdiel od rodičov úplne krátke zobáčiky a belaso modré nohy.
Živí sa červami, slimákmi, pavúkmi, hmyzom a mladými žabami, na jeseň požiera aj bobule a semená.
Hvizdák veľký je viazaný na vlhké lúky nížin a je veľmi citlivý na vyrušovanie. Trpí najmä premieňaním mokradných biotopov na lúky a ich následným kosením, rušením poľovníkmi, rybármi, turistami a pytliakmi.
V súčasnosti populácia hvizdáka stále ubúda, jeho početnosť možno odhadnúť na asi 10 párov. Preto mu u nás hrozí vymiznutie. V SM je tento vzácny druh zastúpený jediným exemplárom (na obrázku), ktorý pochádza z Dvorov nad Žitavou z roku 1986.

Rybár dlhochvostý (Sterna paradisea)

Na Slovensku je to mimoriadne vzácny zatúlanec. Hniezdi v severných oblastiach Európy, kde je viazaný na morské prostredie. Jeho výskyty vo vnútrozemí sú veľmi vzácne.
Rybár dlhochvostý je vtákom s najdlhšími každoročnými ťahmi. Tento arktický hniezdič totiž zimuje až na opačnej strane zemegule, takmer pri pobrežiach Antarktídy. Európske populácie tiahnu na juh pozdĺž európskeho a afrického pobrežia Atlantického oceánu. Avšak čo je zaujímavé, aj populácie zo severovýchodnej Sibíri letia na svoje zimoviská tou istou trasou, aj keď to pre ne znamená obrovskú okľuku cez severnú Európu a Atlantik, hoci kratšia trasa vedie popri Japonsku na juh Tichého oceánu. Dĺžka ich ťahu môže dosiahnuť až 40 000 km za rok. Z územia Slovenska existujú zatiaľ len 3 údaje o jeho výskyte počas migračného ťahu. Tento exemplár je jediným dokladom o jeho výskyte na našom území – doložený bol 31. 5. 1972 pri Revišťskom Podzámčí.

Kaňa stepná (Circus macrourus)

Kane sú menšie dravé vtáky, ktorým vyhovuje otvorená stepná alebo poľnohospodársky využívaná krajina mimo súvislého pásma lesa. Podobne ako sovy, aj kane majú okolo očí okrúhly závoj z drobných pierok. Všetky druhy kaní možno v celoeurópskom meradle považovať za ohrozené. Hniezda, ktoré si stavajú na zemi, sa často zničia pri poľnohospodárskych prácach.
Kaňa stepná je na Slovensku vzácnym migrantom. V zbierkach múzeí a vysokých škôl dosiaľ existuje len veľmi málo dokladov jej výskytu na Slovensku. Za posledných 25 rokov boli na našom území zaznamenané len 4 pozorovania kane stepnej. Najbližšie k nám totiž hniezdi až na východe Ukrajiny. V zbierkach Stredoslovenského múzea sú až 2 doklady o výskyte tejto kane na území Slovenska. Jeden jedinec bol doložený 10. 6. 1957 pri Novej Bani a druhý pochádza zo zbierky Prof. Ferianca takisto zo stredného Slovenska. Žiadne konkrétnejšie údaje o jeho pôvode sa však nezachovali.
Kaňa stepná je chránená Medzinárodným dohovorom o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES).

Haja tmavá (Milvus migrans)

Haje sú naše jediné dravé vtáky s vykrojeným chvostom. Oba druhy, haja červená i tmavá, sú na Slovensku už veľmi zriedkavé a hrozí im vyhynutie.
Haja tmavá je u nás vzácnym hniezdičom. Jej početnosť sa odhaduje len na 30 - 40 párov a má klesajúcu tendenciu. Je viazaná na blízkosť vôd a na staré zachované lesy. Uprednostňuje lužné alebo bukové porasty v pahorkatinách.
Zo stredného Slovenska haja tmavá už vymizla. Tento jedinec je jediným zástupcom svojho druhu v zbierkach SM a pochádza z Vranova nad Topľou z roku 1957.
Haje sú chránené Medzinárodným dohovorom o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES).

Sova dlhochvostá (Strix uralensis)

Je to veľká sova, dosahuje takmer veľkosť našej najväčšej sovy - výra skalného. Je viazaná na staré, zachované listnaté a zmiešané lesy.
Jej početnosť na našom území zatiaľ výrazne klesá od východu na západ, keďže Slovenskom prechádza západná hranica areálu jej rozšírenia. Druh sa však pozvoľna šíri cez naše územie z východu smerom do západnej Európy a v súvislosti s tým sa jej hniezdenie v našich lesoch zaznamenáva postupne čoraz viac na západ.
Veľmi rada obsadzuje veľké búdky, ktorými môžeme lokálne zvýšiť jej hniezdnu početnosť. Vyvesovanie búdok je hlavným ochranným opatrením u tohto druhu. Sova dlhochvostá je jednou z mála vtákov, ktoré neváhajú zaútočiť aj na človeka, pokiaľ sa v hniezdnom teritóriu správa ako votrelec.
Je chránená Medzinárodným dohovorom o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES). Tento jedinec je jediným exemplárom svojho druhu v zbierkach SM a pochádza z Hnúšte z roku 1954.

Krakľa belasá (Coracias garrulus)

Tento mimoriadne pestrý vták so zaujímavými svadobnými rituálmi je jediným európskym zástupcom svojho rodu. Ostatné príbuzné druhy žijú v trópoch. Z vyvýšeného posedu, napríklad z telegrafného vedenia striehne na drobné hlodavce, jašterice, žaby a väčší hmyz. Krakľa belasá bola ešte v nedávnej minulosti pomerne bežne rozšíreným druhom teplejších oblastí južného a juhozápadného Slovenska, avšak v posledných rokoch došlo k tak rapídnemu poklesu jej početnosti, že v roku 2006 bol pozorovaný už len výskyt posledných dvoch hniezdiacich párov na jedinej lokalite na JZ Slovensku. Krakľa je závislá od existencie vhodných hniezdnych dutín v lesostepnej alebo poľnohospodárskej krajine, či už na vysokých stromoch, v topoľových vetrolamoch, alebo v kolmých sprašových brehoch potokov a riek. Vo veľkoplošne rozoranej kultúrnej stepi, zbavenej aj posledných solitérnych stromov, však už nenachádza dostatok príležitostí na zahniezdenie a trvalo mizne z celých oblastí. Tento jedinec je jediným exemplárom svojho druhu v zbierkach SM a pochádza zo Žiaru nad Hronom z roku 1957.

Fauna Karibiku – zbierka dr. L. Lacka
Zbierka obsahuje vyše 40 exponátov chordátov a mäkkýšov, pochádzajúcich z oblasti Mexického zálivu a Karibského mora a jeho ostrovov. K najzaujímavejším exponátom zbierky patrí napríklad žralok (Carchalinus sp.), obávaná dravá ryba barakuda (Sphyraena barracuda), leguán (Cyclura sp.), či mláďatá krokodíla (Crocodilus sp.).

Dvojzubec obyčajný (Diodon hystrix)

je zaujímavá ryba s kožou pokrytou silnými tŕňmi. V nebezpečenstve prehĺta veľké množstvo vody a vzduchu, vďaka čomu sa jeho telo rýchlo nafúkne ako lopta a vztýčia sa impozantné ostne. V tejto podobe ho žiadny morský dravec nedokáže prehltnúť.

Kareta obrovská (Chelonia mydas)

Žije v teplých morských vodách celého sveta. Dorastá do rozmerov vyše 1 metra s hmotnosťou až do 200 kg. Kareta je morským bylinožravcom, požiera riasy alebo drobné živočíchy. Kvôli chutnému mäsu a jedlým vajciam bola táto mierna korytnačka bezohľadne lovená na moriach a vybíjaná na piesočných plážach, kam samice vystupujú naklásť vajcia. Okrem toho mnoho týchto nádherných korytnačiek skončí v obrovských vlečných sieťach rybárskych lodí. Kareta patrí k druhom chráneným Medzinárodným dohovorom o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES) s najprísnejším režimom obchodovania. Tento mladý jedinec pochádza z oblasti Cayo Buenavista z roku 1973.