Prírodovedné zbierky v Tihányiovskom kaštieli

Zoológia

Zbierkový fond bezstavovcov

Najväčšia zbierka Stredoslovenského múzea a zároveň najvýznamnejšia zbierka hmyzu je zbierka Jana Patočku „Motýle strednej Európy“, ktorá zahŕňa 25 333 exemplárov motýľov. Do múzea bola zakúpená v roku 1995 za podpory štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Na jej získaní sa významne podieľal Ing. T. Kizek. V zbierke sú zastúpené exempláre zozberané v rokoch 1885 – 1994.
Zbierka je výsledkom takmer polstoročia vedeckej práce Doc. RNDr. J. Patočku, CSc. zo Zvolena a predstavuje jednu z najucelenejších zbierok motýľov v strednej Európe. Viac ako 85% druhov v nej pochádza z územia Slovenska. Zbierka slúži ako základná databáza pre všetky práce prodromálneho charakteru, katalógy a zoznamy druhov žijúcich na Slovensku i vrámci Európy.
V zbierke je pomerne vysoké zastúpenie nových druhov pre faunu Slovenska. Taktiež sa v nej nachádzajú nálezy potencionálne nových druhov, ktoré zatiaľ pre nedostatočný počet jedincov nemohli slúžiť ako typový materiál.
Aj v súčasnosti je o zbierku mimoriadny záujem zo strany odborníkov u nás aj v iných európskych krajinách. Títo špecialisti vykonávajú revíziu celých čeľadí, rodov alebo len druhov. Zbierka predstavuje národné bohatstvo našej republiky.
V zbierke sa nachádzajú zbierkové predmety 1. kategórie, tzv. paratypy, ktoré predstavujú typový materiál novopopísaných druhov.
Séria všetkých exemplárov, podľa ktorých autor popísal nový druh, sa nazýva typová séria. Jediný exemplár z nej, stanovený ako názvový typ druhu, nazývame holotyp. Každý exemplár z typovej série okrem holotypu je paratyp. A práve v zbierke J. Patočku sa nachádzajú paratypy nasledovných druhov:

a) druhy, ktoré popísal J. Patočka ako nové druhy pre vedu:
- Scythris bengtssoni Patočka & Liška, 1989
- Epinotia slovacica Patočka & Jaroš, 1991

b) druhy, ktoré našiel J. Patočka a neskôr boli inými odborníkmi popísané na základe aj ďalších nálezov
     ako nové druhy pre vedu a boli pomenované na počesť J. Patočku:
     - Athrips patockai (Povolný, 1979)
     - Bryothropha patockai Elsner & Karsholt, 2000

c) druhy, ktoré našiel J. Patočka a neskôr boli inými odborníkmi popísané na základe aj ďalších nálezov
    ako nové druhy pre vedu:
    - Scrobipalpa reiprichi Povolný, 1984
    - Stenoptilia stigmatoides Sutter & Skyva, 1992

d) druhy, ktoré našli a popísali iní odborníci a niekoľko exemplárov darovali do zbierky J. Patočkovi:
- Vespina slovaciella Zaguljajev & Tokár, 1990
- Caryocolum blandelloides Karsholt, 1981

Druhá najväčšia zbierka Stredoslovenského múzea je zbierka Róberta Lačíka „Motýle stredného Slovenska“ zahŕňajúca 14 968 exemplárov motýľov (okolo 5 000 denných a 10 000 nočných druhov). Do múzea bola zakúpená postupne v rokoch 1960, 1961, 1962 a 1970. Väčšinu motýľov zozberal R. Lačík, ale na zbierke sa podieľali aj ďalší zberatelia, ako J. Šuška, J. Procházka, A. Rudolf, J. Obermajer, V. Skala, F. Cedivoda, Šterba a Turček. Jednotlivé druhy motýľov boli zozberané v rokoch 1947 – 1970.
V zbierke sa nachádzajú druhy, ktoré charakterizujú nasledovné lokality: Banská Bystrica, Urpín, Mičinská dolina, Laskomerská dolina, Medzihorská dolina, Môlča, Uľanka, Šalková, Sebechleby, Hrochoť, Kordíky, Špania Dolina, Donovaly, Sliač, Zvolen, Banská Štiavnica, Kremnica, Malá Fatra, Krížna, Lučenec, Fiľakovo, Levice, Ladzany, Feledince, Modrý Kameň, Nitra – Zobor, Bratislava. Niekoľko exemplárov pochádza dokonca z Čiech, Rakúska, Španielska, Číny a Japonska.
Keďže v dnešnej dobe sa už mnohé z motýľov stali ohrozenými druhmi, zbierka slúži ako dokladový materiál ich výskytu na konkrétnych lokalitách stredného Slovenska.
Zo vzácnejších druhov sa v zbierke nachádzajú napr. exempláre jasoňa červenookého, ktorý je na Slovensku zákonom chránený podľa Vyhlášky č. 24/2003 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ako druh európskeho významu. Tento druh je zaradený podľa kategórií IUCN do zoznamu ohrozených druhov. Ďalej je uvedený aj v medzinárodných dohovoroch - Príloha 2 Bernského dohovoru a Príloha 4 Smernice o biotopoch. Tiež je vedený ako tzv. CITES-ový druh, s ktorým je zakázané obchodovanie podľa Zákona č.237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.

Treťou najväčšou zbierkou v Stredoslovenskom múzeu je zbierka chrobákov Mudr. A. Svozila, ktorá bola do múzea zakúpená v roku 1983. V zbierke sa nachádza 11 344 exemplárov chrobákov, ktoré boli zozberané v rokoch 1888 – 1978 a pochádzajú prevažne z Európy a z Ázie, ale aj z Afriky, Ameriky a z Austrálie. Najviac druhov v zbierke má svoj pôvod na Slovensku, v Čechách a v Japonsku. Ďalšie druhy chrobákov zo zbierky A. Svozila pochádzajú z iných krajín, ako sú: Bulharsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Grécko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Maďarsko, Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko, Bosna, Rumunsko, Afganistan, Island, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkménsko, Gruzínsko, Arménsko, Kirgizsko, Čína, Mongolsko, Turecko, India, Irak, Irán, Sýria, Srí Lanka, Alžírsko, Egypt, Maroko,Tunis, Kanada, USA, Argentína, Austrália.
Okrem A. Svozila na tejto rozsiahlej zbierke podieľali aj zberatelia z iných štátov, od ktorých A. Svozil získal mnoho exemplárov.
V zbierke A. Svozila sa nachádzajú zbierkové predmety 1. kategórie. Jedná sa o 2 exempláre fuzáča Cerambyx heinzianus Demelt, 1976, ktoré sú typovým materiálom. Tento druh chrobáka sa vyskytuje jedine vo východnom Turecku. Tam ho aj našiel pán Heinz v roku 1974 v oblasti Anatolie. Neskôr sa našli aj ďalšie exempláre, a tak ich mohol pán Demelt v roku 1976 popísať ako nový druh pre vedu. Pomenoval ho na počesť pána Heinza ako Cerambyx heinzianus. A práve pán Heinz daroval 2 exempláre – paratypy –doktorovi A. Svozilovi.

Ďalšie zbierky:

Blyskavka (Parnopes grandior) Blyskavka Parnopes grandior patrí krásne kovovo sfarbené parazitické osičky. Na Slovensku je zaradená medzi druhy národného významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia. Je tiež súčasťou zbierky blanokrídlovcov Dr. Miroslava Kocourka, ktorý v rokoch 1936-1984 zozberal a popísal 2 374 exemplárov blanokrídleho hmyzu z územia Slovenska, Moravy, Čiech a Bulharska. Zbierka slúži ako dokladový a porovnávací materiál.
Askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius) Askalafus škvrnitokrídly dosahuje na území Slovenska severnú hranicu svojho rozšírenia. Vyskytuje sa hlavne na teplých lokalitách južného Slovenska, ale údolím Hrona preniká aj severnejšie. Preto ho dnes môžeme nájsť aj na xerotermných lokalitách okolia Banskej Bystrice, kde je však veľmi vzácny. V našej prírode je ohrozeným druhom a je chránený ako druh národného významu. Tento sieťokrídlovec je ako dokladový exemplár z územia južného Slovenska zaradený aj v zbierke hmyzu J. Procházku.
Nosorožtek obyčajný (Oryctes nasicornis) Nosorožtek obyčajný je v prírode zraniteľným druhom, ktorý je na Slovensku chránený ako druh národného významu. Tento vzácny chrobák sa 2-3 roky vyvíja v spráchnivených dubových pňoch. Keďže takýchto pňov dnes býva v prírode už menej, aj početnosť nosorožteka je menšia ako v minulosti. Nosorožtek môže dosahovať veľkosť až 4 cm a samčeky majú čelný štítok ozdobený dlhým rohom. V zbierke chrobákov entomológa Jána Šušku sa tento druh nachádza ako doklad o tom, že v r. 1967 bol nájdený v okolí Banskej Bystrice.
Zákernica červená (Rhynocoris iracundus) Zákernica červená je teplomilným druhom bzdochy. Obýva pôvodné suché výslnné stanovištia stepného charakteru. Je to dravec. Často sadá na kvety, kde prenasleduje rôzny hmyz, ktorý chytá pomocou predných nôh a cuciakom ho vyciciava. Trením cuciaka o ryhu medzi prednými nôžkami môže vydávať cvrlikavý zvuk. Zobrazený exemplár je súčasťou zbierky bzdôch Doc. Petra Bitušíka a Ing. Tomáša Kizeka.
Slimák opásaný (Faustina faustinum) Slimák opásaný obýva zatienené skaly, kamenné sute a zalesnené skalnaté svahy karpatských pohorí. Dosahuje dĺžku 1,5 cm. Na území Slovenska vytvára mnoho farebných foriem od svetložltých jedincov, ktoré žijú vo vyšších chladnejších polohách až po hnedočervené jedince nižších teplejších polôh. Ako dokladový materiál y výskumných úloh je súčasťou zbierky mäkkýšov významného slovenského malakológa Jozefa Šteffeka. V Stredoslovenskom múzeu sa nachádzajú dve jeho početné zbierky a deväť ďalších zbierok mäkkýšov, ktoré determinoval.
Mora rašelinisková (zbierka J. Patočku) – kriticky ohrozený nočný motýľ rašelinísk je chránený ako druh národného významu; severným Slovenskom prebieha južná hranica jeho rozšírenia.	Modráčik vičencový (zbierka R. Lačíka) – kriticky ohrozený motýľ, chránený ako druh národného významu, ktorý sa vyskytuje na slnečných stráňach stredne vysokých vápencových pohorí na Slovensku.
Krasoň lipový (zbierka A. Svozila) – vzácny chrobák, ktorý sa vyvíja pod kôrou líp, na Slovensku je chránený ako druh národného významu.	Ciha karpatská (zbierka J. Šteffeka) – drobný ulitník viazaný na vápencové pohoria Karpát, na Slovensku je chránený ako druh národného významu.