VÝSTAVY
v Tihányiovskom kaštieli:

AKTUÁLNE

PRIPRAVOVANÉ

ARCHÍV

 

PODUJATIA
v Tihányiovskom kaštieli:

AKTUÁLNE,
PRIPRAVOVANÉ

ARCHÍV

Aktuálne výstavy v Tihányiovskom kaštieli

 

Dravci v ríši rastlínDravci v ríši rastlín

02.09.2010 - 30.09.2010

Tlačová správa a podrobnosti k výstave v PDF

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a Banskobystrický samosprávny kraj Vás pozývajú na výstavu „Dravci v ríši rastlín“, ktorá bude v Tihányiovskom kaštieli v Radvani od 2.9. do 30.9.2010. Nepenthes alataPo dvoch rokoch tak nadväzujeme na návštevnícky veľmi úspešné predošlé „živé“ výstavy - Tarantuly sveta (2006), Tropický hmyz a Plazy našej prírody (2008), pretože výstavy podobného typu boli verejnosťou opakovane žiadané. Tentoraz bude vystavených približne 100 kusov živých mäsožravých rastlín zastupujúcich 40 druhov a 9 rodov (napr. rosičky, tučnice, bublinatky, mucholapky, krčiažniky, saracenie a iné). Veľkosť vystavovaných druhov bude od niekoľkých milimetrov (dospelé rastliny) po 1 meter. Výstava bude doplnená informačnými postermi a vybrané druhy rastlín budú na predaj.
Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac, alebo začať s pestovaním týchto rastlín, bude určite zaujímavé osobné stretnutie s majiteľom zbierky a autorom výstavy – pestovateľom Andrejom Devečkom. Prezentácia tematiky mäsožravých rastlín a diskusia s autorom, ktorý sa tejto problematike venuje už takmer 17 rokov, bude v nedeľu, 19.9.2010 o 14.30 v Tihányiovskom kaštieli v Radvani. 

Neželaní votrelci - invázne rastliny okolo násNeželaní votrelci - invázne rastliny okolo nás

14.07.2010 - 30.09.2010
Realizátor: Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a Východoslovenské múzeum v Košiciach
Autor výstavy: RNDr. Eva Sitášová, PhD.
Podrobnejšie informácie o výstave v PDF

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a Východoslovenské múzeum v Košiciach predstavuje verejnosti výstavu, ktorá sa tematicky zaoberá problematikou inváznych botanických druhov. Na 12 výstavných paneloch podávame základné informácie o nepôvodných botanických druhoch, ktoré sa v našej prírode vyskytujú.

Botanický druh je považovaný za invázny ak:
• bol na lokalitu, do územia alebo regiónu, kde sa predtým prirodzene nevyskytoval, zavlečený ľudskou činnosťou
• bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie
• v nových podmienkach sa správa tak, že ohrozuje tým existenciu miestnych druhov
• existuje predpoklad, že svojou prítomnosťou spôsobí ekonomické straty, bude mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva.
Invázne druhy sú v podstate "nevítaní" návštevníci, ktorí boli prenesení, či už zámerne alebo náhodou, z jedného regiónu sveta do druhého. Mnohým z nich sa v novom prostredí nedarí, ale niektoré sú schopné prispôsobiť sa novým podmienkam prostredia veľmi rýchlo.
Predstavujú vážny a stále narastajúci celospoločenský problém, pretože ich nekontrolované šírenie i zámerné rozširovanie prináša so sebou nielen environmentálne riziká spojené napr. s vytláčaním pôvodných druhov rastlín, zmenou druhového zloženia pôvodných spoločenstiev, a i., ale aj zdravotné riziká, napr. alergie, popáleniny, či ekonomické straty v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, vodohospodárstve a i.

Výstava je doplnená herbárovými položkami aj ukážkami živých rastlín.

 

VážkyZbierkový predmet mesiaca

September - Október 2010

Pstruh

Čo sa deje v jesenných vodách?
Keď sa na pokojných hladinách jazier a rybníkov začnú odrážať pestro sfarbené vŕšky okolitých lesov a jelene mohutným revom v ranných hmlách ohlasujú nadchádzajúcu vládu zimy, schyľuje sa aj vysoko v studených vodách horských údolí k poslednému dejstvu ročného kolobehu života. Zatiaľ čo iné, nížinné ryby majú obdobie rozmnožovania dávno za sebou, u pstruhov celoročná aktivita na jeseň práve vrcholí.
Pstruh potočný je typickou lososovitou rybou Slovenska. Žije v horských tokoch, bohatých na kyslík, jeho chrbát a a boky zdobia tmavé a červené, bielo olemované bodky. Mohutnejšie samce majú výraznú hlavu so silnou, hákovito zahnutou spodnou čeľusťou.
Pstruh je našou jedinou rybou, ktorá sa neresí v období jesene. Samica pomocou chvosta vyhĺbi v štrkovitom dne plytkú jamku, do ktorej nakladie 500 až 1500 veľkých ikier. Na jednu samicu pripadá obvykle aj niekoľko samcov, ktorí spoločne oplodňujú jej znášku ikier. Dospelé ryby potom prikryjú oplodnené vajíčka jemným štrkom a pieskom. Na jar vyliahnutý rybí plôdik v prvých dňoch spotrebúva živiny z veľkého žĺtkového vaku, neskôr prechádza na lov drobných vodných bezstavovcov a dospelé pstruhy lovia malé rybky, obojživelníky alebo vodný hmyz z hladiny potoka.

 

 

© Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica, De©us, s.r.o. Žilina (www.decus.sk)