 Dravci
v ríši rastlín
02.09.2010 - 30.09.2010
Tlačová správa a podrobnosti k výstave v PDF
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a Banskobystrický samosprávny kraj Vás pozývajú na výstavu
„Dravci v ríši rastlín“, ktorá bude v Tihányiovskom kaštieli v Radvani od 2.9. do 30.9.2010.
 Po
dvoch rokoch tak nadväzujeme na návštevnícky veľmi úspešné predošlé „živé“ výstavy - Tarantuly sveta (2006),
Tropický hmyz a Plazy našej prírody (2008), pretože výstavy podobného typu boli verejnosťou opakovane
žiadané. Tentoraz bude vystavených približne 100 kusov živých mäsožravých rastlín zastupujúcich 40 druhov a
9 rodov (napr. rosičky, tučnice, bublinatky, mucholapky, krčiažniky, saracenie a iné). Veľkosť vystavovaných
druhov bude od niekoľkých milimetrov (dospelé rastliny) po 1 meter. Výstava bude doplnená informačnými
postermi a vybrané druhy rastlín budú na predaj.
Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac, alebo začať s pestovaním týchto rastlín, bude určite zaujímavé
osobné stretnutie s majiteľom zbierky a autorom výstavy – pestovateľom Andrejom Devečkom.
Prezentácia tematiky mäsožravých rastlín a diskusia s autorom, ktorý sa tejto
problematike venuje už takmer 17 rokov, bude v nedeľu, 19.9.2010 o 14.30 v Tihányiovskom
kaštieli v Radvani.
|
 Neželaní votrelci - invázne rastliny okolo nás
14.07.2010 - 30.09.2010
Realizátor: Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a
Východoslovenské múzeum v Košiciach
Autor výstavy: RNDr. Eva Sitášová, PhD.
Podrobnejšie informácie o
výstave v PDF
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici a Východoslovenské múzeum
v Košiciach predstavuje verejnosti výstavu, ktorá sa tematicky
zaoberá problematikou inváznych botanických druhov. Na 12 výstavných
paneloch podávame základné informácie o nepôvodných botanických
druhoch, ktoré sa v našej prírode vyskytujú.
Botanický druh je považovaný za invázny ak:
• bol na lokalitu, do územia alebo regiónu, kde sa predtým
prirodzene nevyskytoval, zavlečený ľudskou činnosťou
• bez intervencie človeka má schopnosť vytvoriť na novej lokalite
životaschopnú populáciu schopnú reprodukcie
• v nových podmienkach sa správa tak, že ohrozuje tým existenciu
miestnych druhov
• existuje predpoklad, že svojou prítomnosťou spôsobí ekonomické
straty, bude mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo
zdravotný stav obyvateľstva.
Invázne druhy sú v podstate "nevítaní" návštevníci, ktorí boli
prenesení, či už zámerne alebo náhodou, z jedného regiónu sveta do
druhého. Mnohým z nich sa v novom prostredí nedarí, ale niektoré sú
schopné prispôsobiť sa novým podmienkam prostredia veľmi rýchlo.
Predstavujú vážny a stále narastajúci celospoločenský problém,
pretože ich nekontrolované šírenie i zámerné rozširovanie prináša so
sebou nielen environmentálne riziká spojené napr. s vytláčaním
pôvodných druhov rastlín, zmenou druhového zloženia pôvodných
spoločenstiev, a i., ale aj zdravotné riziká, napr. alergie,
popáleniny, či ekonomické straty v poľnohospodárstve, lesnom
hospodárstve, vodohospodárstve a i.
Výstava je doplnená herbárovými položkami aj ukážkami živých
rastlín.
|
 Zbierkový
predmet mesiaca
September - Október 2010
Pstruh
Čo sa deje v jesenných vodách?
Keď sa na pokojných hladinách jazier a rybníkov začnú odrážať pestro sfarbené vŕšky okolitých lesov a jelene
mohutným revom v ranných hmlách ohlasujú nadchádzajúcu vládu zimy, schyľuje sa aj vysoko v studených vodách
horských údolí k poslednému dejstvu ročného kolobehu života. Zatiaľ čo iné, nížinné ryby majú obdobie
rozmnožovania dávno za sebou, u pstruhov celoročná aktivita na jeseň práve vrcholí.
Pstruh potočný je typickou lososovitou rybou Slovenska. Žije v horských tokoch, bohatých na kyslík, jeho
chrbát a a boky zdobia tmavé a červené, bielo olemované bodky. Mohutnejšie samce majú výraznú hlavu so
silnou, hákovito zahnutou spodnou čeľusťou.
Pstruh je našou jedinou rybou, ktorá sa neresí v období jesene. Samica pomocou
chvosta vyhĺbi v štrkovitom dne plytkú jamku, do ktorej nakladie 500 až 1500 veľkých ikier. Na jednu samicu
pripadá obvykle aj niekoľko samcov, ktorí spoločne oplodňujú jej znášku ikier. Dospelé ryby potom prikryjú
oplodnené vajíčka jemným štrkom a pieskom. Na jar vyliahnutý rybí plôdik v prvých dňoch spotrebúva živiny z
veľkého žĺtkového vaku, neskôr prechádza na lov drobných vodných bezstavovcov a dospelé pstruhy lovia malé
rybky, obojživelníky alebo vodný hmyz z hladiny potoka.
|
