Spoločenskovedné zbierky:

ARCHEOLÓGIA

HISTÓRIA A UMENIE

NUMIZMATIKA

ETNOGRAFIA

Spoločenskovedné zbierky v Thurzovom dome

Archeológia

Počiatky osídlenia banskobystrického regiónu siahajú do staršej doby kamennej, do staršej fázy mladého paleolitu (10 000 pred Kr.). Paleolitický materiál z jaskyne Horná Tufná v Dolnom Harmanci priniesol doklady o sezónnom osídlení lovcami jaskynných medveďov.
Postup osídlenia do hornatej oblasti sa zintenzívnil až v neskorej dobe kamennej (eneolite) s príchodom prospektorov (hľadačov rúd) do okolia Španej Doliny. S touto lokalitou možno spájať aj nálezy eneolitickej keramiky v jaskyni Kaplnka v Sásovskej doline.
Ojedinelé nálezy hladených kamenných nástrojov pochádzajú z Kremničky a z Malachovskej doliny. V tomto období sa objavujú aj prvé výrobky z kovu – medi, eneolitický medený nástroj sa našiel v Banskej Bystrici na bližšie nelokalizovanom mieste.
Kontinuita ťažby medenej rudy aj s ďalším spracúvaním, drvením a pražením sa predpokladá na Španej Doline od staršej doby bronzovej, čo dokladajú početné nálezy kamenných mlatov na drvenie rudy. Nálezisko sa pokladá za surovinovú základňu doby bronzovej pre celú južnú oblasť stredného a východného Slovenska, čo ovplyvnilo celkový ráz osídľovacieho procesu regiónu. V archeologických nálezoch sa v hojnom počte objavuje nový kov – bronz, z ktorého sa vyrábajú zbrane i šperky. Banská Bystrica (i najbližšie okolie) je v mladšej a neskorej dobe bronzovej osídlená ľudom lužickej kultúry. Výšinné sídliská sú v Horných Pršanoch, na Malachovskom a Sásovskom hrádku i v katastri Španej Doliny v polohe Horný diel. Sídliskový materiál pochádza zo Sásovej, kde sa našiel aj žiarový hrob. Osídlená bola aj jaskyňa Kaplnka a Netopierska jaskyňa v Sásovskom krase, kde sa počas revízneho výskumu našla bronzová sekerka s tuľajkou a keramická šálka lužickej kultúry. Hustota osídlenia sa zvýšila, osídlené boli terasy Hrona i jeho prítokov vo Zvolene. Z nasledujúceho obdobia doby halštatskej (železnej) nemáme materiálne doklady. V tomto časovom úseku plynulo pokračoval vývoj domácej lužickej kultúry.
V mladšej dobe železnej na územie Karpatskej kotliny vstupujú Kelti. V strednej i neskorej dobe laténskej bol osídlený a opevnený aj Hrádok v Horných Pršanoch. V 3. a 2. stor. pred Kr. sa na strednom Slovensku rozvíjala kultúra domáceho obyvateľstva, keď sa Kelti dostávajú na horné Pohronie v snahe ovládnuť bohatú rudnú oblasť. Ich stopy sa našli na opevnenom sídlisku nad jazerom Mútnô na Suchom vrchu. Vyvrcholením hospodárskeho a sociálneho rozvoja keltskej spoločnosti bola razba mincí. Bližšie neurčené keltské mince sa našli v roku 1669 pri stavbe zvonice v Radvani na Hôrke.
Okolo zlomu letopočtu je vývoj keltskej spoločnosti narušený rímskym impériom z Podunajska a zo severu germánskymi kmeňmi. Historické pramene doby rímskej lokalizujú do oblasti Horehronia kmeň keltských Kotínov a spájajú ho s prospektormi železnej rudy. V tom období zaberajú horské hrádky (sídla púchovskej kultúry) podunajskí Germáni, aby sa na nich ukryli počas markomanských vojen. Hospodárske a politické kontakty Germánov s rímskymi provinciami dokladajú okrem inej materiálnej kultúry aj nálezy rímskych mincí. Ich obľúbenosť v barbariku, nevynímajúc horské oblasti stredného Slovenska, dokladajú staršie nálezy z Banskej Bystrice-Radvane a neskororímske mince nájdené v roku 1990 pod Suchým vrchom (dve bronzové mince Constantinus I. (306/7–337) a Constantinus Gallus (351–354). Najväčší poklad strieborných mincí pochádza zo selčianskeho hrádku, kde sa ich našlo okolo 50. Na konci 4. stor. bol dodatočne osídlený zvyškami svébskeho obyvateľstva aj Hrádok púchovskej kultúry v Horných Pršanoch.

Významným nálezom je bronzové kovanie opaska zdobené rytým geometrickým ornamentom, ktoré sa priraďuje Sarmatom alebo do okruhu čerňachovskej kultúry.
Unikátny poklad, pozostávajúci z keramického kalicha a striebornej oblúkovitej spony s predĺženou úzkou nôžkou sa našiel v roku 1926 v Netopierskej jaskyni v Sásovskom krase. Počas revízneho výskumu v jaskyni v roku 1986 sa našli ďalšie tri strieborné spony, ktoré boli súčasťou pokladu ukrytého v prvých dvoch desaťročiach 5. storočia v jaskyni. Ďalšia oblúkovitá spona s predĺženou úzkou nôžkou má rovnakú puncovanú výzdobu ako spona nájdená v roku 1926. Tretia oblúkovitá spona má nôžku podviazanú a pásikový lúčik zdobený puncovanou výzdobou. Štvrtá strieborná kruhová spona či náramok z masívnej tyčinky má gombíkovité ukončenie. Šperky patrili pravdepodobne bohatému príslušníkovi svébskeho kmeňa Kvádov, ktorý hľadal útočisko v nepokojných časoch na Horehroní. Osídlená bola aj jaskyňa Kaplnka, kde sa v ohnisku našli črepy, strieborná a železná spona z neskorej doby rímskej. Svébi v horskej oblasti Horehronia prežívajú až do obdobia sťahovania národov (do roku 406).

Proces osídľovania slovanským obyvateľstvom vo Zvolenskej kotline je doložený už od začiatku 7. storočia. Slovania osídlili úrodné terasy Hrona a ich existenciu v Banskej Bystrici potvrdzujú nálezy v dvornom trakte domu na Námestí SNP č. 3 na pravobrežnej terase Hrona už v 9. storočí. Tam sa dá predpokladať najstaršia slovanská predlokačná osada, na mieste ktorej vzniklo stredoveké mesto.

Gotické kachlice. Nález z Banskej Bystrice – Mestského hradu a Nám. SNP č. 1 (stará radnica). Stredovek, 15. storočie.

1. Milenecký pár – muž a žena pri pohlavnom akte, soklová kachlica.	2. Meluzína, soklová kachlica.	3. Sv. Juraj bojujúci s drakom a modliaca sa princezná; na ľavej strane kachlice sv. Katarína s insígniami. Rohová kachlica.