Anorganickú zbierku tvorí 5 kategórií zbierkových predmetov: minerály (4 728 kusov), horniny
(2 346 kusov), geologické tvary, formy, javy (518 kusov), skameneliny rastlín (100 kusov) a
skameneliny živočíchov (1 040 kusov). Celý súbor (v r. 2005) tvorí 8 732 kusov.
Približne štvrtina pochádza zo svetových nálezísk všetkých kontinentov, ktoré sú často
porovnávacími vzorkami druhov z domácich nálezísk. Viac ako polovica fondu má pôvod na strednom
Slovensku, predovšetkým zbery z banských lokalít širšieho okolia Banskej Bystrice. Zvyšok tvorí
materiál z východného a západného Slovenska. Najcennejší je historický súbor vzoriek z
Bothárovej zbierky, najmä vzácne mineralogické formy z baníckych lokalít v okolí Banskej
Bystrice, z mladších akvizícií kryštalické antimonity z Kremnice, kostrové zvyšky medveďov z
okolia Dolného Harmanca a Ľubietovej, sférický pieskovcový tvar z Lipovian a podobne.

MUDr. Samuel Bothár začal svoju zbierku tvoriť pravdepodobne už ako študent v Banskej
Štiavnici, v druhej polovici 60-tych rokov 19. storočia. S viacerými významnými geológmi tej
doby udržiaval zberateľské kontakty (J. Szabo, L. Cseh, T. Szontágh, F. Kubíny, G. Szádeczský a
i.). Celá zbierka mala 1600 – 1700 kusov, z čoho 713 kusov predala jeho dcéra Elena do Banského
múzea v Banskej Štiavnici (r. 1935).
Bothárov dar pozostáva (podľa súčasného stavu spracovania) z predmetov mineralogických (578
kusov), petrologických (251 kusov), geologických (6 kusov), paleobotanických (7 kusov) a
paleozoologických (61 kusov). Celý súbor obsahuje 903 kusov.
Zbierka bola od počiatku budovaná ako systematická (najmä minerály a horniny) so širokým
medzinárodným záberom (22 % tvoria zbery z lokalít všetkých svetadielov). Historickú cenu majú
vzorky minerálov zo slovenských typových lokalít (napr. libethenit a euchroit z Ľubietovej,
evansit zo Železníka a devillín – herrengrundit zo Španej Doliny).
Mnohé vzorky Bothár získal zrejme darom od významných osobností, čo dokladujú pôvodné etikety s
ich menami, napr. F. Kubíny (zberané 1866), G. Szádeczký (zberané 1888), K. A. Zipser (datovaná
1863) a podobne. Dar Samuela Bothára je v doterajšej histórii múzea najväčší darovaný
anorganický súbor veľkej historickej hodnoty.
MUDr. Samuel Bothár (1845 Banská Bystrica – 1915 Banská Bystrica)
Zakladajúci člen Mestského múzea v Banskej Bystrici (1889), darca a realizátor prvej expozičnej
prezentácie zbierky anorganických prírodnín (1909), prvý a doživotný kustód prírodovedných
zbierok múzea (1909 – 1915, čestná funkcia). Známa skutočnosť, že pre prvú inštaláciu dal na
vlastné náklady vyhotoviť zasklené skrinky, svedčí o jeho veľkodušnosti i láske, najmä k
minerálom a tiež k múzeu.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Viedni a Budapešti, promoval v roku 1872 ako
doktor medicíny. Pôsobil ako lekár v Budapešti (1872 – 1973), Zvolene (1973 – 1882) a Banskej
Bystrici (1882 – 1915). V roku 1885 bol prijatý za vidieckeho člena Uhorskej geologickej
spoločnosti.
Aragonit – kryštalický aragonit
Do histórie
Španej Doliny sa zapísal v roku 1840 nález zvláštnych kryštálov aragonitu, ktoré boli v hornej
časti zmenené na kalcit, kalcitovú paramorfózu a vyskytovali sa na drúze takmer 6 metrov veľkej.
Boli tu aj stĺpcovité kryštály vytvárajúce dvoj-, troj- až šesťboké zrasty. Veľká drúza bola v
svojej dobe považovaná za najkrajší súbor aragonitov na svete. Udáva sa, že je uložená v
Prírodovednom múzeu vo Viedni. Predstavovaná vzorka je z Bothárovej zbierky a bola získaná kúpou
pravdepodobne koncom 70-tych rokov 19. storočia. Veľkosť vzorky 9,5 x 6,5 x 3 cm, veľkosť
kryštálov do 20 mm x 6 mm, prevažne trojité zrasty. Lokalita výskytu: Špania Dolina – banské
chodby šachty Mária.
Libethenit
Meno minerálu je odvodené od názvu baníckej obce Ľubietová (Libethen) –prvého náleziska tohto
druhu na svete. Našiel sa počiatkom 19. stor. v trhlinách starých banských štôlní v podobe
agregátov drobných kryštálikov. Do svetovej mineralogickej literatúry ho uviedol F. A.
Breithaupt (1823) aj spolu s ďalším novým druhom, euchroitom. Miesto nálezu libethenitu je
Podlipa a euchroitu Svätodušná. Veľkosť vzorky je 9 x 5,5 x 4 cm, veľkosť kryštálov do 4 mm.
Rozmer chráneného druhu je nad 8 mm. Do zbierky S. Bothára bola vzorka zaradená v 90-tych rokoch
19. storočia.
Celestín
Peknými tvarmi kryštálov a nebovomodrou farbou sa vyznačuje celestín – ďalší minerál zo Španej
doliny; našiel sa v banských chodbách pri šachte Mária. Jeho najväčší kryštál na vzorke (11 x
6,5 x 4 cm), vyrastený v kalcite má rozmer 10 x 6 mm. S. Bothár ho zaradil do svojej zbierky v
90-tych rokoch 19. storočia.
Devillín (herrengrundit,
úrvölgyit)
Historicky významná vzorka pôvodne opísaná pod názvami odvodenými z nemeckého alebo maďarského
pomenovania Španej Doliny (1879). Do Bothárovej zbierky sa dostala v 80-tych rokoch 19. stor.,
krátko po zverejnení opisu. Názov vzorky herrengrundit sa používal až do roku 1940, keď sa
porovnaním vzoriek devillínu a herrengrunditu zistilo, že sú identické, ale devillín bol
popísaný v anglickom Cornwalle skôr (už v r. 1864). Odvtedy sa používa pre tento minerál názov
devillín. Veľkosť vzorky 6 x 5 x 4,5 cm, polguľovité lístkovité agregáty (až 2 x 1 cm), plocha
agregátu presahuje kritérium chráneného druhu. Lokalita výskytu: Špania Dolina.
Arzénová
ruda (arzenolit, auripigment, realgár)
Zaujímavá vzorka arzénovej rudy ťaženej v okolí Tajova v prvej polovici 19. stor.
S. Bothár jej nález spája s tajovskou hutou a depóniou hutnej trosky v 70-tych rokoch 19. stor.
Primárna ruda, tvorená realgárom a auripigmentom, sa dostala do tepelného kontaktu s troskou. Z
unikajúceho arzénu vykryštalizovali kryštáliky arzenolitu (až 4 mm) a pokryli plochu viac ako 25
cm2. Plocha agregátu kryštálov arzenolitu päťnásobne presahuje kritérium chráneného druhu.
Meď
cementačná
Historicky najstaršou ťaženou medenou rudou je prírodná cementačná meď. V Bothárovej zbierke sa
uchovala ukážka rýdzej medi obaľujúca úlomky hornín, v dutinách s kubickými kryštálikmi (do 1
mm). Rozmer vzorky 8 x 5 x 4 cm výrazne presahuje kritérium chráneného druhu. Lokalita výskytu:
Špania Dolina-Piesky.
Antimonit
Najkrajšie kryštály antimonitu zo slovenských nálezísk sú z Kremnice. V anorganickej zbierke sa
zachoval pozoruhodný súbor z tejto lokality, získavaný od konca 19. storočia po 80. roky 20.
storočia. Krásnou ukážkou je steblovitý agregát zo štôlne Václav na Šturci, rozmer vzorky 10 x
7,5 x 6,5 cm, najdlhší kryštál 8 x 0,5 x 0,3 cm, rozmermi zodpovedá kritériu chráneného druhu.
Je vystavený v klenotnici expozície Príroda stredného Slovenska.
© Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica, De©us, s.r.o. Žilina (www.decus.sk)